Zubné implantáty

Zloženie zubného implantátu

Zubné implantáty sa skladajú z titánu a na trh sa ponúkajú v rôznych formách a s rôznymi vrstvami. Pri dostatočnom stave kosti hornej a dolne čelusti sa vnášajú do kosti a pri bezproblémovej liečebnej fáze sa najneskôr po šiestich mesiacoch definitívne včlenia. Normálnemu zaťažovaniu pri žutí potom už nič viac nestojí v ceste.

Jednotlivé implantnáty môžu byť zaopatrené jednotlivými korunkami, korunkovými blokmi resp. mostíkovými konštrukciami alebo slúžiť ako „kotvy“ pre protézy. Neuspokojujú len estetické požiadavky v oblasti zubnej náhrady, ale pri hroziacej alebo existujúcej bezzubosti podmieňujú predovšetkým významný rast komfortu pri žutí a hlavne celkový dobrý pocit.

Záruka pre vrastenie implantátov neexistuje, ale 95 % kvocient úspešnosti v predchádzajúcich rokoch už čiastočne veľmi stúpol. Starostlivosť o celú implantovanú konštrukciu nepredstavuje pre pacienta po rozsiahlej stomatologickej inštrukráži žiadny väčší problém.

Slovo implantácia, ktoré sa odvodzuje od latinského slova „implantare“ = transplantovať, z pohľadu humánnej medicíny znamená vnesenie živého tkaniva (napr. orgánov, ľudského resp. živočíšneho pôvodu) alebo chemicky stabilných materiálov (ku ktorým patria aj umelé hmoty a aj kovy) do ľudského tela. Objekt, ktorý sa do ľudského organizmu dá, sa nazáva implantát.

V zubnom lekárstve pomáhajú implantáty vo forme takzvaných umelých zubných koreňov, na ktorých sa potom robia zubné konštrukcie podobné korunke, a pritom sa definitívne zabránilo odbúravaniu kosti pri bezzubosti, aby sa vytvorila žuvacia funkcia a potrava sa rozomieľala optimálne na prehĺtanie. Pri dnešných nárokoch našej spoločnosti sa rovnako nesmie zabúdať aj na estetický aspekt, pre ktorý môžu implantáty ponúknuť veľmi dobré možnosti riešenia napr. pri strate jedného predného zuba.

Typy zubných implantátov

Materiál

Dnes na trhu existujúce typy zubných implantátov sa v zásade zakladajú na rozličných formách a rôzne uspôsobených povrchoch. Rozlišovací znak „materiál“ sa v priebehu vývoja implantológie stal takmer nepotrebným, pretože miesto číslo jedna zaujal titán.

Forma

V súvislosti s formou zubného implantátu sa rôzne implantáty v priebehu vývoja navzájom postupne priblížili. Kedysi sa vyberane formované implantáty ešte vsádzali pod ústnu sliznicu (submukózne implantáty) resp. pod okosticu (subperiostálne implantáty). Ani vkladanie cez zub (transdentálne) alebo úplne cez čelusť (bikortikálne) už viac nie je aktuálne. V modernom zubnom lekárstve sa dnes uprednostňujú implantáty vsádzané do kosti. Môžu mať formu ihlíc, cylindrov, kužeľov, schodov a dutých cylindrov, pričom implantát prvej voľby je skrutkovitý implantát. Tieto skrutky sa znovu odlišujú vo svojej hĺbke závitu, svojom uhle stúpania, svojej dĺžke, šírke a – ako už bolo spomínané – vo svojom materiále.
Príslušne veľký výber implantátov ponúkajú na trhu rôzne firmy. Chirurg sa tak pre každú individuálnu situáciu v ústach pacienta musí rozhodnúť pre vhodný implantát.

Protisignály a kontraindikácie

Pre implantáciu je dôležité zváženie vyhliadok na úspech. Spôsob postupu, druh a počet implantátov si vyžaduje presné vyšetrenie a plánovanie. Faktory všeobecného lekárstva, ako napríklad prejavujúce sa ochorenia látkovej výmeny, choroby pečene, obličiek a kostí, krvné resp. rizikové ochorenia platia všeobecne ako protisignály pre orálno-chirurgické zákroky tohto druhu.
Výskumy ukázali, že počet implantačných neúspechov je u fajčiarov dvakrát tak vysoky, ako u nefajčiarov. Nadmerné požívanie nikotínu, alkoholu a drôg hovorí proti prevedeniu implantácie. Musí byť zabezpečená aj šikovnosť pacienta pre neskoršie nastávajúce osobitné opatrenia ústnej hygieny. Počas akútnej infekčnej choroby, krátko po prekonanej liečbe ožarovaním, počas tehotenstva ako aj dojčenia by sa mal pred zubnou implantáciou dodržať odstup.

Okrem všeobecných kotraindikácií prináleží zubnému lekárovi aj presná obhliadka ústnej dutiny, aby vopred zvážil v nej sa prejavujúce problémy. Suchosť v ústach, patologické pomery sliznice alebo kosti, príliš veľký jazyk, nevýhodné pomery čeluste a zhryzu ako aj chorobné žuvacie pohyby môžu hovoriť proti vloženiu implantátov.

Rovnako musí byť zabezpečená dostatočná hustota kostí, aby sa implantáty vôbec mohli do čelustnej kosti vložiť. Ak nie je k dispozícii dostatočné parodoncium, je ešte možnosť jeho vytvorenia chirurgicku predoperáciou. Pri týchto takzvaných „kostných augmentáciách“ sa v hornej čelusti dáva do čelustnej dutiny kosť resp. sa vkladá dosť v dolnej čelusti. Operačné techniky sa v posledných rokoch tak zlepšili a preukázali sa ako spoľahlivé, že nedostatočná „ponuka“ kostí sa už nedá zaradiť ako protisignál.

Problém ešte predstavuje ošetrenie detí. Pretože rast kostí je u mladých ľudí mužského pohlavia ukončený až v 20. roku života, pozorujú sa všetky implantácie počas mladosti ako kritické. Pre dievčatá toto platí do asi 18. roku života. Proti implantáciám vo vysokom veku nehovorí nič.

Suprakonštrukcia

Pod pojmom suprakonštrukcia rozumieme konštrukciu, ktorá sa uloží na implantát. Laik si musí oba tieto komponenty obrazne predstaviť ako umelý zubný koreň a jeho umelú zubnú korunku. Viaceré skrutky a úchytky sa spolu spájajú a umožňujú individuálnu konštrukciu zubnej protézy.

Jednotlivé zubné štrbiny sa môžu ošetriť takzvaným samostatným zubným implantátom, ohraničené medzery resp. skrátené rady zubov dvomi alebo viacerými implantátmi. Ako suprakonštrukcia je následne možný protetický útvar s korunkami alebo mostíkmi, s takzvanou fixnou zubnou protézou. Táto je, predovšetkým z dôvodov pocitu sebaistoty, vždy pohodlnejšia a úsilia hodnejšia než snímateľná zubná protéza.

Pri veľmi silne redukovanom zvyšnom chrupe alebo pri bezzubej čelusti sa používa kombinovane fixná a snímateľná suprakonštrukcia. To znamená, že implantáty sú zaopatrené mostíkmi alebo uzávermi ležiacimi nad sliznicou, ktorými sa protéza môže napojiť. V osobitnom prípade ponúka takáto konštrukcia pre pacientov s neozubenou spodnou čelusťou oslobodzujúci komfort pri žutí, pretože úplné protézy spodnej čeluste častokrát na redukovanom čelustnom hrebeni nenachádzajú žiadnu oporu a môžu spôsobiť tlakové bolesti.

Individuálna forma zubnej protézy v súvislosti s výškou zhryzu, veľkosťou, formou a farbou zubov sa javí – čo sa týka jej možností rozvoja len natoľko obmedzená, že optimálne zaťaženie implantátov a funkcionalita žuvacieho systému vždy musia ostať určením cieľa číslo jedna. V rámci profesionálneho vyhotovenia možno napriek všetkému uspokojiť najvyššie estetické nároky bez problémov.

Klinický priebeh

Po vytvarovaní čelustí sa tieto zmerajú pre plánovanie lokalizácie implantátov ako aj pre plánovanie umiestnenia suprakonštrukcie. Konzervatívna sanácia zvyšného chrupu by sa mala uskutočniť pred tým, aby sa zabezpečila neprítomnosť karies a vylúčila sa parodontitída. Zuby, ktoré už nie sú hodné zachovania, sa extrahujú.

Dnešné poznatky požadujú po extrakciách dodržiavanie čakacej doby od troch mesiacov až do dňa implantácie, aby sa podľa štúdií zabezpečilo skostnatenie vzniknutého kostného priečinku. Alternatívne vzniká možnosť, napr. pri čerstvej strate zuba, previesť okamžitú implantáciu. Väčšinou sa však podľa štúdií uprednostňuje neskoršia implantácia. Pri nej sa pomocou röntgénových snímiek a špeciálne vyhotovenej vŕtacej šablóny vložia do regenerovanej kosti implantáty. Sliznica sa nad vŕtaním pevne prišije. Znovu po troch mesiacoch sa odkryjú umelé zubné korene, skontroľujú sa kvôli ich zahojeniu a opatria sa takzvanými formovačmi ústnej sliznice. Ďasno okolo týchto skrutiek rastie harmonicky.

Trvanlivosť

Hotový chirurgický, stomatologický a zubnotechnický útvar v ústach pacienta je vysoko hodnotná, na budúcnosť orientovaná zubná protéza na niekoľko rokov, ak nie desaťročí. Viac ako 90 % implantátov sa v čelustnej kosti zahojí v priebehu prvých šesť mesiacov po implantácii a môžu tam zotrvávať niekoľko rokov; ale s predpokladom, že sa u pacienta časom nevyvinú nijaké celkové ochorenia kostí alebo že sa nevyskytnú iné, pred tým netušiace vplyvné faktory, ako napr. tumory, úrazy. Dlhodobé štúdie dokazujú inkorporácie implantátov viac ako 15, 20 a viac rokov, pričom umelý zubný koreň je stále možné zaťažovať a proteticky použiť.

Suprakonštrukcia si vyžaduje dennú ústnu starostlivosť a polročne profesionálne stomatologické čistenie zubným lekárom ako pravé zuby všeobecne tiež. Trvanlivosť zubno-techického útvaru je oficiálne určená pri ca. 5-10 rokoch, v skutočnosti však môže bezproblémovo dosiahnuť aj dvojnásobný počet rokov. Ak by sa situácia v ústach zmenila, t. zn., že sa vlastné zuby napr. v priebehu času musia odstrániť, nepredstavuje použitie implantátov pre novú konštrukciu chrupu žiadny problém. Starý protetický útvar sa odstráni a príslušne k aktuálnej situácii v ústnom otvore sa zhotoví vhodná zubná protéza na prvých implantátoch, prípadne sa zhotoví kombinovane na ďalších vsadených implantátoch. Záruka týkajúca sa trvanlivosti zubnej protézy potom začína odznova.