Dentálna fóbia
Mierne “mravčenie” v žalúdku nemusí byť hneď prejavom dentálnej fóbie, ktorou istá časť obyvateľstva trpí. Nadpriemerný strach môže vyvolať už len samotný zvuk vŕtačky, pohľad na zubárske kreslo či pomyslenie na injekčnú striekačku. Fóbia môže byť do istej miery spôsobená prvou negatívnou skúsenosťou u zubára, aj keď už malé dieťa si dokáže s odstupom času uvedomiť, že nútené či “násilné” ošetrenie mu v konečnom dôsledku uľavilo od bolesti. Za pravdepodobnejšiu príčinu považuje skôr pocit vyvolaný strohou, neosobnou atmosférou a niekedy priveľmi nadradeným prístupom lekára.Význam pri odbúravaní strachu zohráva správny výber dentistu, ktorý dokáže poskytnúť pacientovi aj ľudský komfort. Ak ste skutočný bojko, skúste si so sebou do ordinácie priviesť morálny sprievod, ktorý vás potom za odmenu zoberie napríklad do kina, alebo vám kúpi niečo pekné.

Bolesť sa dá samozrejme úspešne eliminovať lokálnou anestéziou – miestnym znecitlivením nervov. Každý zub je ako človiečik s vlastným životom. Predstavuje organizmus, ktorý je pod tvrdým obalom popretkávaný vyživujúcim nervovo-cievnym zväzkom. V jeho vnútri od špičky koreňa do korunkovej časti vedie dutinka, obalená tvrdou škrupinkou zuboviny (dentínu). V nej je uzatvorený nerv. Keď je poškodený, prekrvuje sa a tak ako hociktoré zapálené miesto, zväčšuje svoj objem. Keďže zub sa vo svojej tvrdosti nemá možnosť rozpínať, zápal spôsobuje tlakovú, pulzujúcu bolesť.

Zubný kaz je povrchová záležitosť. Nikdy sa nezačína v strede zuba, ale vždy na jeho okraji, často v menej prístupnom medzizubnom priestore a šíri sa smerom dovnútra. Z cukrov uložených na povlaku vytvárajú baktérie kyselinu mliečnu, ktorá je schopná narušiť sklovinu a vytlačiť z nej čiastočky vápnika. Aj keď má niekto zuby odolnejšie, všeobecne platí, že kazovosť je spôsobená predovšetkým nesprávnou či nedostatočnou hygienou, teda kyslým pH v ústach.

Čím je pH zásaditejšie, tým lenivejšie baktérie pracujú. Hneď ako sa prehupne do kyslého prostredia, baktérie ožívajú. Permanentne kyslé pH v ústach zvyčajne spôsobuje zvýšená kyslosť žalúdočných štiav.

Pri stieraní povlaku okrem mechanického čistenia zubnou kefkou zohrávajú dôležitú rolu aj sliny, ktoré omývajú povrch zuba. Zrieďujú množstvo cukru, neutralizujú pH, čím berú baktériám podklad pre tvorbu kyselín. Sliny navyše obsahujú minerály, ktoré sú schopné obnovovať povrch skloviny. Tvorbu slín významne podporuje pitný režim a žuvanie žuvačky.

Pri ochorení slinných žliaz, ktorým trpia ľudia dlhodobo užívajúci niektoré lieky alebo pri syndróme suchých úst, ktorý postihuje napr. onkologických pacientov, je preto zvýšené riziko tvorby kazu.

Dôležitú funkciu pri ústnej hygiene zohrávajú aj naše “rečnícke orgány”. Miesta, ktoré sa priebežne čistia pohybom jazyka, líc a pier, sa označujú ako habituálne čisté. Medzizubné priestory, kde je zvýšené riziko kazu, sa nazývajú habituálne nečisté. Zubný kaz sa najčastejšie prejavuje na šestkách, prvých stoličkách, ktoré sa prerezávajú v období, keď deťom v predškolskom veku vypadávajú predné mliečne zuby. Mnoho rodičov nevie, že šestka je trvalý zub, ktorý sa nevymieňa za iný, ale len dorastá a je “služobne” najstarším zubom v našom chrupe.

4 rizikové obdobia

Pre nadmerné maškrtenie a nedokonalú hygienu je obdobie predškolského veku pre zuby jedným z najrizikovejších. Ani tá najvyhovujúcejšia kefka nemá také tenučké vlákno, ktoré by dokonale preniklo do ryhy na stoličkách. Aby boli ryhy ochránené od baktérií, “rizikové” stoličky sa pečatia, čím sa na nich vytvára ochranný povlak.

Puberta predstavuje obdobie medzizubných kazov, čo súvisí pravdepodobne so zmenou bakteriálnej flóry v ústach, ale do istej miery aj s ignorovaním alebo podceňovaním hygieny v súvislosti s odmietaním názorov dospelých. Poškodenie zubov môže spôsobiť aj druhý extrém – nevhodná enormná hygiena.

Zubný kaz a náchylnosť na zápal ďasien v tehotenstve nevyvoláva nedostatok vápnika alebo minerálov, ale zvýšená kyslosť v ústach, spôsobená častými rannými nevoľnosťami. Zub nie je kosť. Kým veľa žien trpí po pôrode nedostatkom vápnika v kostiach, pretože vápnik z kostného tkaniva má schopnosť sa odčerpávať, minerálne látky zvnútra zuba sa nevytrácajú. Preto tvrdenie, že dieťa “berie” tehotnej žene vápnik zo zubov, je zavádzajúce.

V dôchodkovom veku sa objavuje geriatrický kaz, ktorý postihuje najmä odhalený kŕčok, čo súvisí s ustupovaním ďasna. Dôležitý faktor zohráva aj nedostatočná hygiena, keďže vo vyššom veku nie je už taká zručnosť pri používaní zubnej kefky. Fluoridácia – dôležitý krok pre zábranu vzniku kazu Jedným z troch hlavých pilierov protikazovej prevencie, okrem dokonalej ústnej hygieny a obmedzenia príjmu cukrov, je použitie fluoridov. Fluoridy sa v prevencii zubného kazu využívajú už viac ako polstoročie. Počas tohto obdobia sa zhromaždilo veľké množstvo poznatkov o ich protikazovom účinku.

Všeobecne sa uznáva nasledujúci 4 – násobný mechanizmus protikazového účinku fluoridov:

1. Fluór mení zloženie zuba a ten sa tak stáva odolnejším proti vzniku kazu.
2. Zabraňujú odvápňovaniu zuba.
3. Pomáhajú zastaviť začínajúci kaz a opravia takéto počiatočné poškodenie zuba.
4. Spomaľujú skvasovanie cukrov baktériami, ktoré sa podieľajú na vzniku zubného kazu.

Fluoridy pôsobia najmä lokálne (čiže miestne), a to prostredníctvom už spomenutých 4 hlavných mechanizmov. Najmä fluór prítomný v tekutinách ústneho prostredia, teda v slinách, zabraňuje vzniku kazu. Bežne je obsah fluóru v sline veľmi nízky. Pri čistení zubov 2 razy denne fluoridovými pastami sa množstvo fluóru v sline zvyšuje. Dlhodobé a pravidelné používanie fluoridových pást má veľký význam z hľadiska prevencie zubného kazu.

Rozhodujúci pre kazovú prevenciu fluoridmi v súčasnosti je predovšetkým cielený prístup. Stredobodom je lokálna aplikácia fluoridov, ktorá sa vykonáva individuálne a profesionálne. Výsledky výskumov svedčia o priaznivom účinku lokálnej fluoridácie na stav mliečneho a trvalého chrupu detí.

Profesionálna fluoridácia sa vykonáva ambulantne pomocou roztokov, gélov alebo lakov s vysokým obsahom fluoridov. Po pravidelnej preventívnej prehliadke stomatológ posúdi konkrétny stav a navrhne najvhodnejšiu metódu. Aplikácia fluoridových prípravkov je nebolestivá a dieťa navyše získava pozitívny vzťah k starostlivosti o zuby a stráca strach zo stomatologického ošetrenia.

Lokálna aplikácia fluoridov je účinné opatrenie, ktoré sa vo veľkej miere podieľa na znižovaní kazivosti. Nemožno však očakávať úplnú kontrolu kazu len prostredníctvom fluoridov. Protikazová prevencia fluoridmi sa musí uskutočňovať po odbornom vyšetrení podľa potrieb každého pacienta súčasne s inými opatreniami v oblasti hygieny a stravovacích návykov.