Osteotómie

Pod osteotómiou rozumieme operatívne oddelenie kostí alebo výbežkov kúsku kosti. Toto je potrebné napríklad na odstránenie v kosti ležiacich zubov alebo zubných zvyškov, ako napr. koreňov. Odstránenie zubov múdrosti, ktoré v počas života často vedú ku komplikáciám, je často osteotómiou. Len zriedka majú tieto zuby dostatok miesta na to, aby sa regulérne mohli zaradiť do rady zubov ako posledný zub.

Operatívny postup

Oblasť, ktorú je nutné operovať, sa znecitlivie lokálnou anestéziou vo forme injekcie. Pritom treba dbať na to, aby u pacienta neexistovali na prostriedok anestézie žiadne alergie a ani akútny zápal. Za odklopenia zubného ďasna sa uvoľní čelustná kosť.

Pomocou rotačných inštrumentov a pod chladením vodou orálny chirurg vyoperuje toľko kostnej hmoty, aby mohol odstrániť tamojšie zuby alebo zubné zvyšky (korene). Vzápätí sa operovaná oblasť uzatvorí stehmi, ktoré sa po niekoľkých dňoch, po zahojení rany odtstránia. V nasedujúcich mesiacoch sa vzniknutý kostný defekt „zastavia“ a regeneruje.

Ak majú byť odstránené viaceré zuby múdrosti alebo dokonca ešte ďalšie zubné zárodky súčasne, musí lekár odhadnúť rozsah operácie. Prípadne sa určia viaceré termíny s príslušným časovým odstupom. Za istých okolností, ako sú napr. duševné postihnutie, nepokojné detské správanie, extrémne ťažké dentálne situácie, atď., je možná aj operácia za úplnej narkózy.

Stále treba dbať na to, že pacient môže byť aj po malých chirurgických zákrokoch jeden alebo viac dní práceneschopný.

Resekcia koreňového hrotu

Pod resekciou koreňového hrotu rozumieme uvoľnenie a ostránenie v kosti zakotvených hrotov všetkých koreňov zuba. Tento zákrok slúži na odstránenie tam vyskytujúcich sa zápalových ložísk, ktoré sa do hrotu koreňa premiestnili zubným nervom a nemohli sa odstrániť obyčajnou liečbou koreňového kanálika. Tak vzniká aj možnosť, že je infikovaná už kosť v oblasti koreňa alebo že sa prípadne
vytvorili čelustné cysty alebo granulóm.

Resekcia koreňového hrotu ponúka šancu na opätovné vyčistenie tejto problematickej oblasti zubného koreňa, ďalej šancu na bakteriálne uzatvorenie, a uchránenie pacientov pred stratou zubu s kvocientom úspešnosti 70 %.

Operatívny postup

Priebeh chirurgického zákroku je rovnaký ako pri osteotómii. V tomto prípade sa však koreňový hrot nakoniec extrahuje pomocou odstránenia kosti. Aby sa neohrozila stabilita zubu, zubný chirurg odstráni len hrot zubného koreňa a infikovanú oblasť vyčistí. Ak zub ešte neobsahoval žiadne koreňové výplne, tak takouto výplňou ponechaný koreň vyplní. Pred tým, ako sa sliznica opäť prišije na svoje miesto, sa koreň od spodu utesní.

Hemisekcia

Pod hemisekciou rozumieme v zubnom lekárstve rozpolenie zubu naplneného koreňovým kanálikom s cieľom zachovania oboch alebo jednej polovice zuba. Kvôli tomu sa tento postup dá vykonávať len na určitých zuboch. Väčšinou sa predeľujú spodné veľké stoličky pri indikácii, ktorá má zmysel.

Spúšťačom je väčšinou zápal, ktorý leží presne v rozštiepení oboch koreňov pod ďasnom. Ak je zub napriek všetkému nutné uchovať v zmysle parodontálnej terapie alebo je nevyhnutná protetická konštrukcia, predstavuje hemisekcia pokus, ktorý sa vyplatí. Predpokladom však je vysoko motivovaný pacient, ktorý je pripravený ešte raz vzdorovať strate zubu. Nevyhnutnou je pritom dobrá ústna hygiena.

Amputácia

Amputácia – na rozdiel od hemisekcie – odstránenie časti korunky a koreňa zubu. Tak môže byť napríklad odstránený koreň zadných stoličiek v horenej čelusti na bočnej strane podnebia, resp. predný a zadný koreň stoličiek spodnej čelusti pri zachovaní zvyšného zubu.

Operatívny postup prebieha tak, ako pri odstánení zuba, ale vzťahuje sa výllučne na korene, ktoré nie je možné zachovať. Nasadzuje sa istá špeciálna liečba, napr. pri koreňoch, ktorých zubný fixačný aparát je poškodený, t. zn objavujú sa hlboké parodontálne vačky, alebo vačky preukazujúce hlboký koreňový zubný kaz. Zubný lekár musí v každom prípade taktilne a röntgénologicky objasniť, či je zvyšné korene zuba možné zachovať, aby chirurgické náklady pre pacientov zodpovedali úspechu.

Replantácia

Pri nej sa jedná o opätovné vsadenie zväčša nechcene odstráneného zuba. Takúto úplnú stratu zuba z väčšej časti podmieňujú úrazy. Ak zub nie je zlomený, ak je možná liečba koreňového kanálika, a kosť nie je poškodená, tak sa zub môže opäť vsadiť na svoje staré miesto v čelusti.

Zubný lekár zub vsunie tak, že zub ostáva vo svojej pozícii a poprípade môže v tejto forme pretrvávať v ústach viacero rokov. O čo mladší pacient je, o to lepšie sú šance na úspech. Okrem toho platí, že čerstvý, práve stratený zub, ktorý bol prenášaný v slinách alebo mlieku, môže byť zubárom opätovne implantovaný úspešnejšie. Táto forma transportu však žiaľ nie je často známa, takže mnoho pacientov zub skôr zakrúca do suchej handričky.

Preprotetická chirurgia

Preprotetická chirurgia je veľmi členitá oblasť stomatologickej chirurgie. Obsahuje všetky chirurgické zákroky, ktoré vedú k zlepšeniu uloženia a začelnenia zubnej protézy. Kvôli tomu je potrebná veľmi úzka spolupráca medzi orálnym chirurgom a zubným lekárom, ktorý zubnú protézu zhotovuje.

Pretože takýto zákrok väčšinou potrebujú starší, sčasti bezzubí pacienti, je zváženie rizika výslovne dôležité. Po strate zubu sa čelustná kosť neustále mení. Preto môže byť kosť trvalo tak zmenená, že dobré uloženie protézy už technicky nemožno vytvoriť. Cieľom chirurgického zákroku tak je, získať povrch kosti bez svalstva, ktorý je možné zaťažiť, resp. premeniť nezaťažiteľné čelustné úseky na zaťažiteľné.

Pri nasledovných situáciách v ústach pacienta možno použiť rôzne chirurgické zákroky:

Odstránenie mäkkých tkanív
napr.: takzvaný „pohyblivý alveolárny hrebeň“, ktorý je mäkký, pohyblivý a uložený na čelustnej kosti a pozostáva z väzivovéh tkaniva bujnenia, takzvané lalokové fibrómy, ktoré sú podmienené zle sediacimi protézami

Odstránenie na kosti napr. :

• vyhladenie ostrých kostných hrán, presahujúcich kostných výbežkov
• Preloženia mäkkých tkanív
• preloženie vysoko nasadených úponov líc a pier
• modulácia vonkajšieho regiónu pred čelustnou kosťou, takzvaná plastika vestibula

Preloženia kostí

Zvýšenie kostného priestoru modeláciou existujúcej kosti
Plastika vestibula je zmenenie ústnej predsiene, t. zn. oblasti vonku pred čelustnou kosťou, medzi touto čelustnou kosťou a oblasťou pier a líc. Táto oblasť o. i. slúži na fixáciu protéz, najmä úplných protéz. Ak chýba potrebná priestorová štruktúra, môže sa skúsiť, operatívne tam vytvoriť viac priestoru. Tamojšie dno tkaniva (obalový záhyb) sa v hornej čelusti preloží ďalej nahor, v dolnej čelusti ďalej nadol a zafixuje stehmi sa až do zahojenia. Toto môže byť prevedené aj vo vnútornej oblasti smerom k jazyku.

Malým plastickým zákrokom je uvoľnenie a plastické formovanie úponu uzdičky v hornej čelusti. Táto môže pri príliš širokom nasadení protézu vypačovať a predovšetkým u detí aj zabraňovať uzatvoreniu štrbiny predných zubov. Porucha sa odstraňuje pomocou určitého preloženia tkaniva pod lokálnou anestéziou.

Chirurgické parodontálne terapie

Rozsiahlejšiu resp. doplnkovú terapiu pri parodontopatiách predstavuje parodontálna chirurgia. Ak sa cieľ celkovej liečby parodontálnych vačkov nedá dosiahnuť v rámci konzervatívneho postupu, „vymáha“ sa pomocou chirurgických zákrokov.

Nielen hĺbka vačkov, ale aj forma a stupeň zápalu parodontopatie môže zubného lekára podmieniť k takejto takzvanej „otvorenej kyretáži“. Voľné, odstávajúce, prípadne napuchnuté tkanivo sliznice ponúka baktériám možnosť zahniezdenia, podmieňuje zápach z úst a znemožňuje optimálnu ústnu hygienu.

Pri otvorenej kyretáži tak nenastáva len odstránenie parodontologických rušivých faktorov, ale aj modelácia zubného ďasna. O objavujúcom sa zmrštení zubného ďasna spôsobeného napnutím, a tým dlhšie vychádzajúcich zuboch musí byť pacient v každom prípade oboznámený predtým.

Operatívny postup

Pod lokálnym znecitliveným sa odklopí ďasno zubu, vyčistí sa zubný koreň, odstráni sa infikované tkanivo, optimálne sa vymodeluje zubné ďasno a všetko sa zašije. Zubný lekár prípadne ešte založí „obväz“ ďasna, ktorý fixuje sliznicu vo svojej pozícií.

Ústna dutina sa od začiatku čistí pomocou ústnych výplachov a celkom opatrným čistením zubov. Pri optimálej starostlivosti o chrup prevádzanej pacientom a podpornou profylaxiou prevádzanou zubným lekárom nestojí vyliečeniu parodontopatie nič v ceste.

Incízie

Incízia znamená zárez. V lekárskej oblasti sa pod tým rozumie operatívne štiepenie skalpelom eventuálne za pomoci chirurgických preparačných nožníc. Tkanivo sa oddeľuje po vrstvách, aby sa otvorili opuchy naplnené tekutinami ako sú tkanivové moky, hnis alebo krv. Takzvaný absces sa môže otvárať zvonku alebo zvnútra (t. zn. z ústneho otvoru).

Na odstránenie zápalu sa musí umožniť odtok. To je vždy veľmi dôležité, pretože inak sa absces v oblasti hlavy môže premiestniť do vnútra a môže vystúpiť až do mozgu. Preto nasleduje veľkoplošné otvorenie pomocou incízie a väčšinou vložením do oblasti abscesu, aby sa zabránilo príliš rýchlemu uzatvoreniu. Všeobecne sa to nazýva „drenáž“ alebo „tamponáda“.

V zubnom lekárstve sa to väčšino dosahuje vložením prúžku. Je však možné aj fixovanie malej rúrky, ktorou sa podmieni odtok. Stála výmena drenáže musí nastávať tak dlho, pokým už nie je badateľná nijaká sekrécia. Napriek chirurgickej podpore je niekedy nevyhntutné užívanie antibiotík.

Pojem incízia sa rozširuje na pojem excízia, keď sa vyreže časť tkaniva. Toto môže prípadne mať zmysel, keď sa zabráňuje príliš skorému uzatvoreniu rany.

Excízie/ektómie

Excízia zahŕňa vyrezanie menších kúskov sliznice cez väčšie časti tkaniva až po odstránenie veľkých tumorov. To posledné však spadá do oblasti ústnej, čelustnej a tvárovej chirurgie. Pojem sa mení v súvislosti s odstráneným tkanivom alebo orgánom na slovnú príponu „ektómia“. Napr. odstránenie cysty (pozri čelustná cysta) sa tak označuje „cystektómia“.

Zubár pod lokálnym znecitlivením „exciduje“ napr. nadbytočné časti tkaniva počas chirurgickej operácie, okraje rany, jazvy ako i bujenenia sliznice. Ak by nezhubnosť vyňatého tkaniva nebola jednoznačná, môže sa poslať na vyšetrenie k špecialistovi, histológovi.