Pre pacienta je viditeľnou súčasťou parodontu ďasno, ktoré sa nachádza okolo zuba. Ďalšími súčasťami parodontu sú: cement zuba, ktorý pokrýva koreň zuba, kosť príslušnej čeľuste, v ktorej je zub uložený a periodoncium priestor medzi koreňom zuba a kosťou. Tento priestor je vyplnený funkčne usporiadanými vláknami z kolagénu. Medzi vláknami sa nachádzajú cievy a nervy, ktoré slúžia k výžive parodontálneho tkaniva.

Ako vyzerajú zdravé ďasná?

Zdravé ďasná majú bledoružovú farbu, celkom vypĺňajú medzizubné priestory a pri podráždení (napr. pri umývaní zubov, parodontálnou sondou pri vyšetrení) nekrvácajú.

Zubný plak

Zubný (dentálny) plak je štrukturovaný útvar mäkkej konzistencie, lepivý, nachádzajúci sa na plochách zubov. Hlavnou zložkou sú baktérie, cca. 90% objemu, pričom ich množstvo je veľmi vysoké (106 – 108 baktérií na 1mg). Baktérie sú organizované v trojrozmernej sieti, táto sieť je porovnateľná s rozmiestnením koralov v koralových útesoch. Takže súčasťou plaku sú baktérie a produkty ich látkovej výmeny, zbytky potravy, zbytky buniek a zložky sliny. Topograficky ho môžeme rozdeliť na plak nachádzajúci sa nad ďasnom supragingiválny a nachádzajúci sa pod ďasnom subgingiválny. Z približne niekoľko sto druhov kmeňov baktérií sa identifikovalo niekoľko typov, o ktorých vieme, že môžu spúšťať mechanizmy vzniku zápalu ďasien (gingivitídy) a zápalu závesného aparátu zuba (parodontitídy) tzv. parodontopatogénne baktérie.

Čo je a ako vzniká zubný kameň

Minerály, ktoré sa nachádzajú v sline a tekutine ďasnového žliabku (ďasnového sulcu) môžu viesť k tomu, že zubný plak mineralizuje, teda tvrdne a vzniká zubný kameň. Tento sa môže nachádzať nad ďasnom a pod ďasnom. Väčšinou sa nánosy zubného kameňa nachádzajú pri vývodoch veľkých slinných žliaz, v hornej čeľusti v zadných úsekoch po oboch stranách a v sánke v prednom úseku zvnútra na strane jazyka. Je prvý prístupný bežnému vyšetreniu zrakom, jeho farba je normálne žltá, ale môže byť aj hnedá až čierna. Tvorba a výskyt zubného kameňa je variabilný a individuálny. Podľa nových výskumov zubný kameň ako taký nie je nebezpečný, ale jeho povrch je drsný a tým uľahčuje väzbu zubného povlaku na zuby a tým zabraňuje jeho dokonalému odstráneniu. Odstránenie zubného kameňa je preto dôležitou súčasťou v prevencii a liečbe ochorení závesného aparátu zuba.

Čo je Gingivitída a ako sa lieči?

Ak sú ďasná zapálené, je prítomný zápal ďasien, teda odborné nazývaná gingivitída, musíme odstrániť vyvolávateľa. A to je v tomto prípade zubný povlak plak a zubný kameň. Preto je dôležité dôkladné odstránenie zubného plaku a kameňa z povrchov a plôch všetkých zubov. Toto štádium zápalu je tzv. reverzibilné, to znamená, že po očistení zubov dôjde po určitom čase k zhojeniu ďasien a tým aj vymiznutiu zápalu.

Čo je Parodontitída?

Dlhotrvajúci zápal ďasien môže neskôr napadnúť štruktúry parodontu, ako sú cement zuba, kosť a periodoncium. Potom už hovoríme o parodontitíde. Parodontitída je bakteriálne podmienená a nastáva tzv. ireverzibilné poškodenie závesného aparátu zuba parodontu a bola dlho a nesprávne označovaná ako parodontóza. Neošetrená parodontitída môže neskôr zapríčiniť až stratu zuba alebo zubov. Cieľom parodontológie je začínajúcu parodontitídu rozpoznať (diagnostikovať), ošetriť a zabrániť jej rozvoju. Vznik parodontitídy podobne ako gingivititídy je podmienený vznikom a prítomnosťou zubného povlaku. Zápal ďasna predchádza parodontitíde, ale nemusí nutne viesť k jej rozvoju. Cez mechanizmy, ktoré nie sú úplne objasnené, môže prejsť zápal ďasna (gingivititída) do zápalu závesného aparátu zuba (parodontitídu). Hlavnú úlohu pri deštrukcii parodontálnych tkanív hrá vlastný imunitný systém, ktorý sa pokúša parodontopatogénne baktérie odstrániť. Imunitná odpoveď pozostáva z mnohých akcií a reakcií, pri ktorých sú zúčastnené zápalové látky a bunky imunitného systému. Medzi iným sa tvoria aj enzýmy, ktoré sa snažia zničiť baktérie, ale zároveň dochádza aj k deštrukcii vlastného tkaniva organizmu. Takouto reakciou v konečnom dôsledku dôjde aj k úbytku vlastného závesného aparátu zuba – parodontu. Vtedy môže pacient pozorovať krvácanie z ďasien, ústup ďasna smerom ku koreňu zuba, kývavosť zubov, atď. Vyšetrením sa zistí prítomnosť tzv. parodontálnych vačkov. Konečným štádiom parodontitídy je úplná strata závesného aparátu zuba – strata zuba.

Parodontitída spravidla prebieha bezbolestne, a preto je ako ochorenie pre pacienta ťažšie spozorovateľné. Na parodontitídu nás však môže upozorniť niekoľko príznakov:

• krvácanie pri čistení zubov
• tmavočervené, opuchnuté, citlivé ďasná
• ústup ďasna smerom ku koreňu zuba
• kývavosť zubov
• zápach z úst
• prítomnosť sekrétu alebo hnisu vytekajúceho z parodontálnych vačkov
• rozdielne uloženie zuba a/alebo zubov v čeľustiach alebo pocit iného zhryzu
• iná poloha usadenia čiastočne snímateľných náhrad – protéz.

Hoci imunitný systém hrá hlavnú úlohu pri rozvoji parodontitídy, existujú rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú priebeh ochorenia. K tomu patrí zlá a nedostatočná hygiena dutiny ústnej, niektoré genetické faktory ovplyvňujúce imunitné reakcie, fajčenie, diabetes mellitus cukrovka, stres, nevyhovujúca strava a výživa, všeobecná menejcennosť imunitnej odpovede organizmu. Vyšší vek môžeme takisto zaradiť medzi rizikové faktory. Veľa systémových ochorení, ako napríklad vírusové infekcie, hematologické choroby, Crohnova choroba, HIV môžu postihnúť aj parodontálne tkanivá. Mnoho štúdií popisuje vyšší výskyt parodontitíd u osôb s nižším životným štandardom, nižším stupňom vzdelanosti, v odľahlých oblastiach so zlou hygienou.

Fajčenie je jedným z najviac rozširujúcich sa rizikových faktorov, riziko vzniku postihnutia parodontu v jednotlivých štúdiach stúpa 2 – 14x. U fajčiarov môžeme pozorovať formy ochorenia nereagujúce na liečbu aj pri dobrej orálnej hygiene. Parodontálne ochorenia na druhej strane môžu predstavovať rizikový faktor pre vznik alebo zhoršenie iných ochorení. Komplexné štúdie preukázali zvýšené riziko srdcového infarktu pri zlej a nedostatočnej hygiene nezávisle od veku, hladiny cholesterolu a tukov, hodnotách TK, cukrovke, fajčeniu. U mužov sa preukázali vplyvy zlej ústnej hygieny a rozvojom aterosklerózy, takisto môže nastať zvýšené riziko vzniku trombotických stavov. Boli prevedené štúdie poukazujúce na určitý vplyv medzi parodontálnymi ochoreniami matiek a veľkosťou plodu (nízka pôrodná hmotnosť) alebo možnosťou predčasného pôrodu.

Priebeh

Vo všeobecnosti je priebeh parodontitídy u každého pacienta odlišný. Vo väčšine prípadov sa jedná o priebeh chronický (pomalý), tento môže až po rokoch viesť k strate zubov. Potom existujú agresívne formy, ktoré rýchlo deštruujú závesný aparát zubov, niekedy môžu vzniknúť už v detskom veku, ale najčastejšie ich pozorujeme až v dospelosti okolo 30.- 40. roku života pacienta. Príčinou môže byť agresívny vyvolávateľ určitý typ baktérií alebo neadekvátna lokálna odpoveď organizmu na tieto bakteriálne podnety.

Liečba parodontitídy

Ošetrenie parodontitídy sa riadi podľa druhu a povahy ochorenia. Dôležité pre úspech liečby je želanie pacienta zuby ošetriť a jeho motivácia k vykonávaniu optimálnej domácej starostlivosti o svoje orálne zdravie. Na začiatku stojí precízna klinická diagnostika anamnéza, meranie hĺbky parodontálnych vačkov a stupňa kývavosti zubov. Nasleduje rontgenové vyšetrenie – popis , mikrobiologické vyšetrenie – dôkaz parodontopatogénnych baktérií. Spektrum ošetrovacích metód musí začínať pri profesionálne vykonanej hygiene dutiny ústnej a môže pokračovať cez kyretáže, lalokové operácie až po regeneratívnu parodontálnu chirurgiu. Hlavnou úlohou parodontálneho ošetrenia je redukcia až eliminácie určitých tzv. parodontopatogénnych baktérií a následná regenerácia závesného aparátu zuba. Dentálna hygiena odstránenie zubného kameňa a povlakov z plôch zubov nielen nad ďasnom supragingiválne, ale aj pod ďasnom – subgingiválne. Plochy koreňov musíme nielen očistiť, ale aj ohladiť root planing. Na to sa používajú špeciálne zahnuté nástroje kyrety a ultrazvukové odstraňovače zubného kameňa. Takisto sa môže používať ako doplnok ošetrenia výplachy úst antibakteriálnymi látkami napríklad chlórhexidínglukonátom. Pri určitých formách tzv. agresívnej parodontitídy môžeme ordinovať aj antibiotiká. Samozrejme nemá zmysel používať antibiotiká a pritom neurobiť základné hygienické opatrenie. Ideálny cieľ liečby parodontitídy je poškodený a stratený závesný aparát zuba znovu vybudovať regenerovať. Popísanými metódami sa o tento cieľ snažíme, hoci to nemusí byť celkom možné. Existujú však formy chirurgického ošetrenia, kedy sa poškodené tkanivá vyčistia, korene vyhladia a na miesto defektov sa vloží náhrada kosti – tzv. augmentačný materiál, ktoré sa potom prekryjú špeciálnou blanou – membránou a rana sa nechá zhojiť. Tento postup sa nazýva “riadená tkanivová regenerácia”. Takýmto spôsobom je možné stratené tkanivo dobudovať.

Mali by ste vedieť, že:

• Naučiť sa správne čistiť zuby nie je hanba. Kaz i citlivé krčky má na svedomí okrem zvýšenej kyseliny v ústach aj nesprávna technika čistenia. Sklovina zuba nie je tvrdá natoľko, aby odolávala nadmernej mechanickej záťaži. Preto sa oplatí investovať do profesionálnej dentálnej inštruktáže, kde vás naučia  narábať s kefkami i dentálnou niťou. 
• Zuby nemajú rady koncentrované ovocné džúsy. Sliny zriedia kyselinu až o 20 – 30 minút, preto sa na urýchlenie zníženia pH odporúča po konzumácii štiav, vína, kávy i jabĺk, vypláchnuť si ústa vodou. Zuby čistite najskôr po pol hodine, pretože naleptaná sklovina by sa pri mechanickom pôsobení ošúchala.
• Kolové nápoje obsahujú kyselinu fosforečnú, ktorá leptá a odvápňuje zuby. Pri nadmernej konzumácii môže vzniknúť tzv. “kokakolový” zub.
• Ak chcete mať snehobiele zuby, nefajčite a nepite kávu. Pigmenty z jedla a nápojov na povrchu zuba dokáže dostatočne odstrániť len profesionálna dentálna hygiena minimálne 2 razy do roka, príp. pieskovanie zubov – peeling s vodou a  kryštálikmi sódy bikarbóny alebo vápnikovými perličkami. Abrazívne zubné pasty,  ktoré obsahujú bieliace zrniečka, pri nesprávnej technike čistenia môžu mechanicky zub poškodiť. Čistenie zubov kyselinou citrónovou alebo sódou bikarbónou je nevhodné.
• Zápach z úst môže spôsobovať porucha tráviaceho alebo dýchacieho traktu. Ak pochádza z ústnej dutiny, nesúvisí so zubným kazom, ale skôr s ochorením ďasien – paradentózou, nedostatočným čistením medzizubných priestorov alebo so zubným  kameňom, ktorý vzniká následkom ukladania vrstvičiek povlaku – tenkého filmu baktérií najmä na vnútornej strane dolných predných zubov. Nánosy sa postupne  mineralizujú a pri nesprávnej hygiene sa naukladajú do vrstvy 0,5 – 1 cm.